Dopredu Vás upozorňujem,že tento článok bude možno príliš zdĺhavý, pre niekoho nezmyselný, bez obrázkov a podobne.

 Myslím si,že tomu čomu sa ja teraz chcem venovať, vlastne ani obrázky nepotrebuje. Nikoho samozrejme týmto článkom nechcem uraziť a ruku na srdce, že ani ja nie som bez chybná a nie som tu na to, aby som si ja mohla dovoliť niekoho súdiť.

Už takmer nejaký ten pol rok sa skôr ku blogovaniu niekedy dokopávam. Priznávam to a áno viem,že je to zlé a načo to robiť keď ma to v daný moment nebaví. Mám však aj také chvíľky kedy mám milión nápadov a obrovskú chuť písať. Som rada,že mám toľko čitateľov koľko mám, vážim si to a tak isto som rada aj za každý komentár. Nemôžem si dovoliť povedať, že by som niečo v tomto blogovaní znamenala, že by si ma tu väčšina všímala, alebo nedajbože, že by som to naozaj vedela. Blogovať som začala vlastne preto, lebo som našla jeden nemenovaný blog, ktorý sa mi veľmi páčil a inšpiroval ma. Postupne som objavovala ďalšie blogy a nakoniec som sa rozhodla,že aj ja začnem písať svoje články. Nečakala som,že čitatelia sa mi sem naskladajú jeden za druhým a budú mi tu písať oslavné ódy, ale priznám sa,že som bola aj sklamaná keď som veľmi dlhý čas nemohla nadobudnúť ani tých 10 sledovateľov. Priznávam sa aj, že som vlastne kôli tomu chcela prestať úplne. Našťastie, som v tom objavila opäť nejaké to čaro. 

Týmto môžem vlastne aj blogu poďakovať pretože len vďaka nemu som našla lásku k líčeniu, našla som tu kopec informácií, zlepšila tak v dostatočnej miere aj svoj zdravotný stav,životný štýl a povedala by som aj svoju pleť. 

Len vďaka blogu mi doma v šuflíčku leží najžiadanejšia paletka očných tieňov (Naked) a áno stále mám problém vysvetliť spolužiačkam, že je to kvalita nie taká aká sa nájde u nás, rovnako ako aj ďalšiu kopu spolužiačok, ktoré zjavne nemajú tie isté záľuby v líčení ako ja.. vlastne žiadna moja kamarátka, že tu po mojom boku ležín 400 € foťák , na ktorý som si dokázala našetriť, kúpiť ho len kôli tomu aby som mala kvalitnejšie fotky tu na blogu..

Nevadí mi to pretože opäť si môžem povedať, že robím niečo čo iný možno nie a ešte ma to aj baví..

Lenže keď sa na to pozrieme z toho blogerského pohľadu.

Čo tu vlastne ja v poslednom čase vidím? Takmer žiadnu inšpiráciu pre mňa, ani pre iných. Neviem či je to touto dobou, alebo čím, ale je to tu už nudné,komerčné. Všade vidím len tie isté články, tie isté témy. Načo si čítať o niečom 10 krát v inakšom prevední, ale vlastne z rovnakým zameraním ? Načo sa pozerať na obrázky Starsbrucku(neviem ani ako sa to píše poriadne), vyfotených jedál = hlavne,že kúpených (najväčšia BIO kvalita) a podobne. 

Prečo vlastne polovica z nás začala blogovať? Lebo nás to baví? Lebo chceme iba ukázať čo sme si kúpili a mimochodom napísať o tom pár bľabotín, ktoré sme si vlastne našli na internete ? Prečo už ani ten blog, ktorý ma inšpiroval ako prvý už nie je to čo bol? Prečo...? 

Ja proste nechápem a asi na to nie som. Hnevám sa niekedy na seba a hovorím si,že aj ja chcem byť cool a tak hrozne SWAG! Aj ja chcem fotiť každý deň iné jedlo, iný outfit, iné líčenie, chcem byť poriadna, privstať si ráno a namaľovať si dokonca aj oči, starostlivo si vybrať oblečenie, zladiť sa, stíhať si ráno aranžovať ešte aj raňajky, nacpať si pol kabely šmieniek z 5 zrkadlami a pritom odísť z domu svieža a plná energie.

Realita ? Chodím neskoro spať, minimálne do 0:00 som na mobile v posteli a sledujem rôzne videá a rozmýšľam ako sa nasledujúci deň nalíčim a oblečiem, samozrejme,že tým pádom, idem neskoro spať = zle sa mi vstáva, absolútne nemám náladu ráno premýšľať nad tým či je ráno pre mňa zdravé zjesť jeden s prepačením posraný jogurt s troma jahodami a nejakým ovosom, alebo chleba s medom alebo celozrnné guličky z mliekom. JEM TO ČO MI CHUTÍ! Nie necvičím, pretože vlastne ani neviem z čoho by som chudla a na čo by mi to bolo, aj keď občas si zabehám a radšej si zatancujem..aj keď to neviem.

 Nemaľujem sa do školy..za prvé to nestíham a za druhé nie vždy sa mi chce. Stíham si ráno radšej pekne umyť pleť, zuby, naniesť denný krém, nejaký primer, vymaľovať obočie a keď stíham aj make up. Oblečiem si to čo ráno v skrini zo zalepenými očami vidím, do tašky si hodím akurát oil-control papieriky, púder a balzám na pery. Z domu odídem z rozopnutými NIKE, otvorenou taškou a ešte aj na vlak dobieham. 

Som absolútne neusporiadaný človek, neznášam kopu vecí za čím sa idú iní zblázniť, som nezodpovedná,nemotorná a robím len to čo stíham, pretože ja vlastne nestíham takmer nikdy! Čo už..

Opäť je tu však blog, ktorý ma naučil,že aj tú trochu make up pred spaním jednoznačne musím odlíčiť, a aj ten zelený čas je pre mňa určite zdravší ako tá cola v McDonalde. 

Och..Milujem make up, milujem všetko čo sa kozmetiky týka, rada fotím, aj sa rada o seba občas postarám naozaj tak ako nie každý deň, viem dodržiavať svoje rutiny, bavia ma rôzne veci, ale proste niekedy na to čas neostáva a treba si ozaj aj vydýchnuť. Som si toho vedomá, že mám doma naozaj dosť kozmetiky a práve to,že ma ovládol ten začiatočnícky "blogovnícky stav",že aj ja musím mať to čo letí a hlavne toho musím mať veľa..

Som nesmierne rada,že mi moje kamarátky a známe píšu či by som ich mohla prísť namaľovať na ples,stužkovú alebo len tak, lebo idú s priateľom na večeru. A nemusím to mať dokonca ani nafotené a vystavovať to všetkým aká som super a ako viem úžasne maľovať..

Naopak cez víkend dokážem pred zrkadlom stráviť aj 2 hodinky a ešte si pritom aj rozprávať čo vlastne na ten ksycht dávam..často krát si to ešte aj trepem po anglicky a tvárim sa ako nejaká youtube guru..

Za minulý rok a vlastne už aj za tento som sa zmenila dosť, naučila som sa dívať na veci inak, uvedomila som si svoje priority aj prosperity . Viem to čo ma baví, čo mi naopak nejde, čo sa musím doučiť a čo mi  k životu netreba. 

To je asi všetko čo som tu dnes chcela napísať..

S pozdravom Kristína..