Len pred nedávnom som si uvedomila, že môj blog má už 6 rokov. 6 rokov je naozaj dlhý čas a je jasné, že veľa vecí sa zmeniť proste muselo. Keď som začínala blogovať ja, bolo to niečo takmer úplne neznáme. Možností ako si založiť svoj blog bolo naozaj veľa, ale ako blog zviditeľniť, tu už toľko možností nebolo. V podstate ste si mohli vymyslieť tému blogu akú ste len chceli a boli by ste stále originálni, na koľko blogový svet bolo vtedy dajme tomu niečo naozaj pekné a zároveň neznáme.




Niečo, čoho som chcela byť samozrejme súčasťou a preto som si vlastne blog aj založila. Netuším už kde presne som čítala prvý blog,  kto to bol ani o čom písal. Jednoducho sa mi páčila myšlienka mať niečo skoro svoje a v podstate anonymne, ani náhodou som totižto nechcela svoj blog niekde zverejňovať. Pred 6 rokmi som mala 15 rokov. To je čas kedy si väčšina mladých ľudí s ktorými ešte len puberta začína hádzať na všetky strany, ani vlastne neuvedomuje čo robí. Inak to nebolo aj u mňa. Dobre u niekoho je to možno rýchlejší a rozumnejší proces, ale mne vždy všetko trvalo dlhšie..

Od úplných začiatkov svojho pubertálneho obdobia som vyhľadávala hudbu. Bolo to moje hobby. Vždy som chcela nájsť niečo nové a počúvať to hoci aj dookola. Ja som si napríklad ešte zažila, hoci len úplne krátku dobu, walkman. Neskôr Mp3 (ktorú som bohužiaľ nikdy nemala) a neskôr svoj prvý mobil ku ktorému som mala slúchadlá a keď som chcela počuť svoju obľúbenú pesničku, musela som si zapnúť rádio a počúvať dovtedy dokým tá pesnička v tom rádiu nehrala. Niekedy som počúvala hudbu aj do pól 1 v noci a o 1 som sa zobudila na to, že konečne moja obľúbená pesnička hrá. Až potom som šla spokojne spať. Ani si neviete predstaviť akí boli na mňa rodičia nahnevaní, že si kazím sluch. Neskôr konečne prišlo niečo nové a to telefóny do ktorých sme si mohli posielať pesničky pomocou infračervného (nechoď ďalej, nebude to fungovať - túto vetu si isto všetci dobre pamätáte). Potom super bluetooth, ktorý vám dovolil ísť konečne ďalej aspoň na 3 metre. A potom voila! nastal deň, kedy sme si hudbu mohli konečne aj sťahovať. S týmto v podstate prišlo aj obdobie youtube. Vtedy ešte nikto neriešil nejaké kanály, v podstate to bolo skôr len o hľadaní.  A s youtubom to začalo. Možnosti vyhľadávania takmer čohokoľvek. A takto som sa aj ja nejakým spôsobom dostala ku prvému makeup tutoriálu. Doteraz si pamätám, že som sledovala Lucku z kanálu Getthelouk. Pane bože, to boli časy..až dnes som sa zamyslela čo z tohoto nevinného ničoho vzniklo. 

Vtedy mi svitol nápad spraviť si blog o kozmetike. Samozrejme som ani netušila o čom vlastne idem písať, či si idem vymýšľať, alebo niekoho proste kopírovať. Chcela som písať recenzie aj keď som nevedela ako. Až po založení blogu som si kúpila svoj prvý púder a štetec. Netuším čo spôsobilo to, že sa z toho zrazu stala taká vášeň, ale chcela som všetko. Taký púdrik, taký štetček, chcela som to čo som videla inej blogerke. Nakúpila som si toho na začiatok celkom dosť a začala tvoriť svoj malý blogový anonymný svet. Samozrejme, že to nešlo podľa mojich predstav, pretože som mala vidinu, že na môj blog pribudne okamžite 1000 návštev a 500 odoberateľov. Ja som odoberala každého, ale mňa nikto. Začala som byť z toho smutná a rozmýšľala som čo budem robiť s mojim načatým blogom. Pokračovala som nejakým spôsobom. snažila sa čerpať inšpiráciu z iných blogov, neustále robila nový dizajn, hľadala informácie na internete a samozrejme nakupovala kozmetiku. Tá sa kopila, kopila a kopila. V istom období prišiel zlom, kedy som si povedala, že ten blog ma naozaj baví a dokonca mi už konečne pribúdajú aj nejakí sledovatelia. To samozrejme netrvalo dlho a prišlo naopak obdobie zlé, kedy som si povedala, že to nemá význam, veď predsa sa na mojom blogu nemení nič. A vtedy prišla moja takmer ročná (možno aj viac) prestávka. Prestala som úplne písať, ale kozmetiku som nakupovala stále. Našla som si v tom taký svoj spôsob upokojenia a niečoho čo ma bavilo. Priznám sa že niektorú kozmetiku som nakupovala úplne zbytočne. Často krát som ju ani nepoužívala a uvedomila som si, že som ju vlastne kupovala len z nudy a preto lebo som ju videla nejakej blogerke. To už som asi trošku dospievala..

Môj blog teda spinkal pekný rôčik. Sem tam som sa tam stavila, prečítala nejaký ten blog alebo poprípade pozerala komentáre, ktoré mi ne/pribudli. Počúvanie hudby každý večer sa zmenilo na sledovanie youtube kanálov. Dokázala som sa naozaj dívať na youtube kanály aj tri hodiny a sledovať všetko možné, sem tam sa niečomu aj priučiť. Youtube už neobsahoval len pár videií, dokázala som si vyhľadať už o veľa viac vecí, nájsť viac inšpirácie. Myslím, že v tomto období už youtube začínal byť o odberoch, zhliadnutiach. Facebook už fičal vo veľkom, pokec už úplne vyhynul. Prichádzala nová éra. Éra totálneho oblbnutia. Super nové telefóny so super vymoženosťami, nahrávania a vyhľadávanie čohokoľvek. Zakázané veci sprístupnené aj pre mladých, skrátka čo si len zmyslíte. Veď viete čo myslím. 

Po istom čase som sa vrátila späť na blog a čítala si komentáre. Niektoré ma naozaj potešili a uvedomila som si, že by bolo pekné začať opäť s niečím čo ma kedysi tak bavilo. Bohužiaľ, keď som sa do toho blogového sveta vrátila, akosi som nevedela nastúpiť opäť na ten vlak. Zrazu bolo všetko iné. Liezlo mi na nervy kopu vecí, ako napríklad to, že zrazu to už nebol taký tajomný svet. Blog už mali všetci, už som nemohla byť v takej anonymite a začalo to strácať svoje čaro. Začali sa objavovať blogy, ktoré mali rovnaké obsahy, pre mňa nudné články, ktoré sa opakovali a všetko to bolo len o predbiehaní a tom kto má spoluprácu, o tom k to má súťaž, blogerky roka bla bla. Často krát mi to prišlo aj veľmi nefér. Bola som z toho sklamaná, ale aj napriek tomu som chcela skúšať niečo nové a písať. Na chvíľu som sa opäť dostala do toho blogovania, ale po čase ma to opäť prešlo..do písania som sa skôr nútila, články boli umelé a možno aj nepravdivé. Vyprchala zo mňa inšpirácia a nemohla som sa nakopnúť. Potom vlastne ani neviem čo sa stalo a blogový svet mi bol opäť úplne cudzí. A tak je tomu aj doteraz. Už pre mňa existoval len youtube a beauty videá. Keď som sa aj raz za čas snažila napísať nejaký článok, natrápila som sa na ňom, zistila som, že ľudia to možno aj tak neberú vážne. Zistila som, že ľuďom sa už zrazu nechce čítať. Chcú všetko rovno vidieť, mať na to návod, počuť o tom. Na čo by čítali. A myslím, že toto ostalo aj doteraz. Blogový svet už nie je to čo býval. Ostalo len pár jednicov, ktorí blog píšu už dlhšiu dobu, možno aj od úplných začiatkov a tí ostali ako najsilnejšie kusy. Navyše im k tomu dopomáhajú aj sociálne siete a rôzne spolupráce. A tu sa dostávam ku ďalšiemu bodu.

Musíme si priznať, že dnes je takmer všetko o sociálnych sieťach. Je to ľahký spôsob ako sa zviditeľniť, tým myslím hlavne teraz všetkým známy instagram. Doba ide dopredu a je jasné, že nemôže byť všetko tak ako kedysi. Instagram je naozaj super vec, ponúka vám veľa možností. Môže ho mať každý - zadarmo, zdieľať čokoľvek. Mať vlastný instagramový svet. A presne toto nahradilo aj blogy. Na čo by ľudia písali dlhé články, keď môžu napísať post do ktorého v krátkosti zhrnú potrebné a dokonca to má ešte aj väčší dosah. Priznám sa, aj mne sa to páči, nemôžem povedať, že nie. Ale stále mi chýba to, že ľudia blogy radi čítali, pretože tam našli všeličo a malo to hlavne svoje čaro. Dnes otvorím instagram a vybieha na mňa reklama po reklame. Keď si chcem niečo zadať do vyhľadávača, vyskočí na mňa obsah, ktorý ani nechcem vidieť. Denne vidím XY fotiek, videií, outfitov, lookov, spolupráci na to na hanto, takú kauzu, také škaredé komentáre, také prehnané smiešne komentáre a všetkého možného, že som z toho až presýtená, vlastne až znechutená. Snažím sa nájsť niečo originálne a pripadám si, že hľadám ihlu v kope sena. Zrazu sa mi všetko znechutí a najradšej by som zrušila všetko, odstránila celý svet a chcela opäť byť na tom samom začiatku a počúvala si radšej rádio z walkmana..

A čo mi z tohto celého môjho blogového vyčíňania ostalo? Kopa kozmetiky :D. Áno, tu to všetko začalo. Youtube/blogger made me buy it. Ale! Beriem to ako pozitívum. Našla som sa v tom. Skutočne našla. Baví ma skúšať nové veci, skúšať nové farbičky a tvoriť nové looky. Baví ma aj nakupovať kozmetiku, ale už s rozumom. Baví ma hrať sa s kozmetikou aj v tom tvorivejšom svete. Chcem z toho vyťažiť najviac čo dokážem, vyčerpať všetky svoje možnosti. Hoci príde na mňa slabá chvíľka kedy príde na mňa znechutenie z toho čo sa v tom sociálnom svete robí, pridá sa do toho pár mojich kamarátov (hlavne mužského pohlavia), ktorí tvrdia, že je zbytočné mať toľko kozmetiky, vôbec je zbytočné sa maľovať. Tu máte vysvetlenie. Naozaj som si toto všetko budovala nie krátku dobu a držím sa toho, že žijem tiež len raz a ak niečo nevyskúšam, nemôžem vedieť či to bolo zlé, alebo dobré. Momentálne sa snažím vo svojom živote robiť veci maximálne najlepšie ako viem. Súčasťou čoho je napríklad aj taká kozmetika alebo tento blog. 

A čo vlastne bude s blogom? Týmto určite nedávam najavo, že prestávam písať. To určite nie. Nedávno som sa na svojom instagrame pýtala či niekto vôbec číta môj blog a bola som milo prekvapená. Už nemám 15násť a nemám žiadne veľké vidiny. Chcem len písať články, ktoré budú prepracovanejšie a dávať vám viac informácií, ktoré budú hlavne pravdivé. Určite tu budem pridávať aj recenzie na produkty, aj líčenia. S líčeniami mám ešte veľké plány a chcem zo seba dostať naozaj maximum.

Ahojte pri ďalšom článku..